Bielenie

 

Najmenej invazívna technika na skrášlenie úsmevu. Napriek mnohým predsudkom dosiaľ nikdy nebolo vedecky zdokumentované poškodenie chrupu pri jeho kontrolovanej aplikácii.

 

Po dôkladnom vyčistení chrupu sa pristúpi k zhotoveniu plastových šablón na mieru, ktoré si pacient večer naplní bieliacim gélom, nasadí na zuby a ľahne s nimi spať. V závislosti od stupňa zafarbenia zubov je na vybielenie potrebných 6 až 10 nocí, bielenie je však vysoko efektívne a trvácne (1-3 roky podľa životosprávy pacienta), po tomto období je možné bielenie znovuobnoviť počas 2-3 nocí.

 

V prípade nedostatku času vieme zrealizovať ambulantné bielenie, ktoré sa vykonáva v zubnom kresle a trvá asi hodinu.

Dentálna hygiena

 

Je často zanedbávaná, no hádam najdôležitejšia procedúra v zubnej ambulancii. Pod dohľadom skúsenej a príjemnej dentálnej hygieničky je pacientovi nielen profesionálne očistený chrup, no je aj inštruovaný o správnej technike čistenia zubov, sú mu doporučené preňho vhodné pomôcky ústnej hygieny a jeho stav je priebežne monitorovaný. Veríme, že správne hygienické návyky sú tým najdôležitejším faktorom pre udržanie zdravej ústnej dutiny bez kazov a zápalu ďasien. Sú nevyhnutné pre komfortný pocit v ústach bez nežiadúcich pachov a v nezanedbateľnej miere majú vplyv na dlhodobú funkčnosť nami zhotovených prác.

Endodoncia

(liečba koreňových kanálikov)

 

Často sa stáva, že z dôvodu hlbokého kazu, úrazu alebo predprotetickej prípravy je nutné z postihnutého zuba „vybrať nerv“, kanáliky v jeho koreňoch rozšíriť na požadovanú veľkosť, vyčistiť a následne hermeticky zaplniť. Ošetrený zub teda ostáva na pôvodnom mieste a ďalej plní svoju funkciu. Pri opracovaní kanálikov využívame prevažne rotačné nikeltitánové nástroje, práca je pravidelne kontrolovaná pomocou apexlokátora a rádioviziografie a kanáliky následne plníme pomocou nahriatej gutaperče (vertikálna kondenzácia alebo obturátory). Ošetrenie prebieha pod kontrolou operačného stomatologického mikroskopu a je úplne bezbolestné.

Mám mŕtvy zub... ako sa to mohlo stať?

Na Slovensku má skoro každý dospelý človek po tridsiatke aspoň jeden mŕtvy zub. V drvivej väčšine je za to zodpovedný zubný kaz. Pre pochopenie ním spôsobenej deštrukcie je potrebné poznať mechanizmus jeho vývoja a postupu. Na začiatok trochu anatómie:

Každý zub je zložený z troch hlavných častí. Povrch korunky zuba (časť, ktorá vyrástla do ústnej dutiny) je tvorený sklovinou. Jej hrúbka je 0,2 mm v krčkovej oblasti zuba (v úrovni ďasna) až po 2‐3 mm na žuvacích plôškach stoličiek a rezacích hranách rezákov. Je veľmi pevná a najviac odolná voči vplyvu kyselín.

Pod ňou je zubovina, (odborne dentín) ktorá tvorí samotné telo zuba. Je tmavšia, pružnejšia a na rozdiel od skloviny, ktorá je omnoho kompaktnejšia, má zubovina poréznu štruktúru s množstvom mikrokanálikov. V nich prúdi tekutina pochádzajúca zo zubnej drene.

Zubná dreň (odborne pulpa) je spleť nervov a ciev, ktorých úlohou je vyživovať a chrániť zub. Cievy a nervy vstupujú do zuba z okolitej kosti na hrotoch koreňov, do každého samostatne a cez kanáliky prechádzajúce stredmi koreňov ústia do dreňovej dutiny, umiestnenej v hĺbke korunkovej časti. Tu sa navzájom prepletajú a formujú na spomínanú zubnú dreň.

Predstavme si situáciu, že v čase nula je povrch zuba v ústnej dutine dokonale čistý. V priebehu nasledujúcich šiestich hodín sa na povrch skloviny začínajú viazať baktérie, ich množstvo narastá a vytvárajú kolónie, ktoré sú po asi 12‐tich hodinách viditeľné voľným okom. Ide o tvarohovitú substanciu, ktorú voláme zubný povlak alebo plak. Pri konzumácii stravy obsahujúcej cukor (ten dnes nájdete už takmer vo všetkých továrensky vyrábaných potravinách) je tento pohlcovaný baktériami plaku, ktoré ho využívajú ako zdroj energie. Problémom je, že odpadovou látkou tohto procesu sú agresívne kyseliny, ktoré baktérie voľne vypúšťajú do svojho okolia. Keďže plak má hubovitú štruktúru, kyseliny v ňom dokážu pretrvať veľmi dlho. Odvápňujú povrch skloviny pod ním, čo sa prejaví vznikom bielej škvrny na povrchu zuba.

Ak sa hygienický stav nezlepší, počas nasledujúcich mesiacov sa demineralizovaná sklovina zbortí a vzniká dutina, v ktorej sa baktérie môžu množiť naozaj nerušene a žiadna kefka alebo zubná niť ich nedokáže odstrániť. Akonáhle kaz prenikne cez sklovinu a dostáva sa k zubovine, začína sa šíriť do šírky. Do hry začínajú vstupovať baktérie, ktoré aktívne rozrušujú kolagén prítomný v zubovine. Tu sa postup kazu zrýchľuje, čo je dané nižšou odolnosťou dentínu voči kyselinám a taktiež jeho relatívne poréznou štruktúrou.

Baktérie tak prenikajú stále hlbšie k zubnej dreni, čo vyvoláva občasnú, neskôr aj sústavnú silnú bolesť zuba. Následkom množenia baktérií a vylučovaných toxínov sa v zubnej dreni rozvíja zápal a zub odumiera. Po niekoľkých dňoch urputnej bolesti nervy odumrú a bolesť náhle vymizne. Nositeľ tak môže nadobudnúť klamlivý pocit, že už je všetko v poriadku a zub sa „vyliečil“. Toto je len začiatok problémov, lebo od tejto chvíle je ohrozený celý organizmus postihnutého. Je tiež pravdou, že vyššie spomínaný proces odumierania zubnej drene (nervu) môže za istých okolností prebehnúť aj bez bolesti, zvlášť, ak sa kaz nachádza pod už existujúcou výplňou.

Časté sú prípady, keď niekoho rozbolí zub, ten uteká k zubnému lekárovi, lekár mu kaz čiastočne vyčistí a prekryje dočasnou výplňou (ľudovo „vložkou“). Zväčša ide o materiál obsahujúci ako znecitlivujúcu, tak dezinfekčnú zložku. Tá má za úlohu tíšiť bolesť v zube a vydezinfikovať (zabiť choroboplodné mikroorganizmy) dutinu kazu. Ak sa to podarí, po niekoľkých týždňoch až mesiacoch sa táto dočasná výplň odstráni a nahradí sa definitívnou výplňou.

Odhadnúť úspech snahy o záchranu života zuba je v tomto štádiu veľmi ťažké, pretože pre zubného lekára je takmer nemožné s istotou určiť, či baktérie prenikli až do blízkosti nervu, akého boli druhu a v akom množstve. Ak sa pacient dostaví neskoro, kedy už kaz prenikol príliš hlboko k zubnej dreni, bolesti po zhotovení dočasnej výplne pretrvávajú a je nutné prikročiť ku koreňovej liečbe. Ak na ňu pacient nepristúpi, vystavuje sa vážnemu zdravotnému riziku.

 

V čom je problém?

Odumreté tkanivá zubnej drene sú výživovým substrátom pre baktérie, ktoré sa v kanálikoch zuba môžu nerušene množiť. Nerušene kvôli tomu, že odumretím zubnej drene zanikli krvné aj lymfatické cievy. Doposiaľ bolo ich úlohou vyživovať bunky zubných tkanív, no zároveň aj imunologicky strážiť danú oblasť. Logika je jednoduchá – kde nie je krvné a lymfatické zásobenie, tam nemôžu preniknúť imunologicky aktívne bunky, teda bunky bojujúce s akoukoľvek infekciou v ľudskom tele. V dutine zuba sa teda nerušene množia mikroorganizmy, ktoré produkujú tekutiny a plyny. Tlak, ktorý týmto mechanizmom vzniká, pretláča mikroorganizmy cez otvory na hrotoch koreňov do okolitej kosti, ktorá je už však bohato cievne zásobená. Začína sa organizovať imunitná odpoveď organizmu, ktorej úlohou je ohraničiť infekciu. V okolí hrotov koreňov tak vzniká „bojisko“, kde na jednej strane bojujú baktérie nerušene sa množiace vo vnútri zuba, na strane druhej útočia imunitné bunky. Bohužiaľ, bez vonkajšej pomoci väčšinou vyhrávajú chroroboplodné mikroorganizmy, pretože na ich zázemie nemajú imunitné bunky dosah. Po nejakom čase sa celý proces zviditeľní aj na röentgene vo forme čiernych mesiačikov až krúžkov v okolí hrotov koreňov.

Keď cez kaz dovnútra zuba preniknú nové druhy baktérií, môže celá nepozorovaná infekcia vzplanúť a mikroorganizmy sa v zube začnú búrlivo množiť. Výsledkom je veľké množstvo vznikajúcich plynov a zvýšená hnisavá produkcia v kosti, čo spôsobí náhle stúpnutie tlaku v danej oblasti. Spolu so stúpajúcim množstvom toxínov to vyvolá stupňujúcu sa prudkú bolesť a opuch, ktorý môže prerásť do dramatických rozmerov. Týmto mechanizmom aj mŕtvy zub, v ktorom už nie sú nervové zakončenia, môže vyvolať obrovskú bolesť, hoci v skutočnosti bolí okolitá kosť. Vznikajúci hnis sa imunitné bunky pokúšajú ohraničiť na jedno miesto a tak vzniká hnisavý absces.

Stupňujúci sa tlak v jeho vnútri spôsobí, že si hnisavá produkcia hľadá cestu preč. Akonáhle prenikne cez okostnicu (tuhá vrstva pokrývajúca kosť – odborne periost) a začne ju odtláčať od kostného povrchu, bolesť sa vystupňuje na maximum. Keď sa okostnica prederaví, hnis sa prevalí pod ďasno, ktoré je elastické a bolesť sa tak rapídne zmierňuje. Ďasno sa časom prederaví a hnisavá produkcia sa prevalí do ústnej dutiny. Vtedy sa bolesť stráca, avšak problém pretrváva. Ak sa stav nelieči, z okraja infekčného ložiska na povrch ďasna sa formuje tzv. píšťala (odborne fistula), z ktorej sa sústavne v malých alebo väčších dávkach vylieva hnis do ústnej dutiny. Takýto stav už nebolí a mnohí ľudia s ním žijú aj roky.

Druhou najbežnejšou samovoľnou cestou uvoľnenia tlaku z hnisavého ložiska je cez samotný koreň zuba a kaz smerom do ústnej dutiny. V prípade, že sa táto odtoková cesta uzavrie zvyškami jedla, v danej oblasti sa opätovne objaví opuch sprevádzaný bolesťou. Obdobná je situácia, keď lekár následkom nedôslednosti alebo zlého odhadu situácie uzavrie výplňou neošetrený mŕtvy zub. Následky sú totožné.

Avšak aj v prípade, že mŕtvy zub nebolí a tvoriaci sa hnis má možnosť úniku, pre nositeľa to znamená značné zdravotné riziko. Z infekčného ložiska v kosti sa totiž množstvu baktérií podarí preniknúť cez obkľúčenie imunitných buniek a krvou alebo lymfou putujú po tele. Zhluky mikroorganizmov sa následné radi usádzajú na vnútornej výstelke ciev, na srdcových chlopniach alebo kĺboch. Je preukázané, že prítomnosť jedného neošetreného, alebo zle ošetreného mŕtveho zuba zvyšuje riziko srdcovo‐cievnych ochorení (sem patria aj mozgové cievne príhody, ľudovo nazývané „porážky“) oproti zdravému človeku až na trojnásobok. Všetci počúvame príbehy o ľuďoch, ktorí nefajčili, nepili, športovali a predsa umreli v relatívne mladom veku napríklad na infarkt. Je otázne, v akom stave mali zuby.

Odhliadnuc od rizika vo vzdialenej časti tela nositeľa je isté, že sústavná hnisavá infekcia v kosti enormne zaťažuje imunitný systém a imunitné bunky. Tie by mali vykonávať strážnu funkciu kdekoľvek inde po tele, no teraz sú fixované na túto oblasť. Je logické, že to na celkovom zdraví jedinca taktiež nepridá.

 

Aké je teda riešenie?

Množstvo „samoliečiteľov“ nájde v zásuvke nejaké nespotrebované antibiotiká a svojvoľne si nasadí antibiotickú kúru. Smutné je, že častokrát im to doporučia aj samotní lekári. Ako už bolo spomínané, v mŕtvom zube nie je krvné zásobenie – cievy sa už dávno rozložili. Kde nie je krvné riečište, tam logicky nie je možné dopraviť antibiotiká v dostatočnej dávke. Antibiotiká síce na chvíľu ukľudnia situáciu tým, že zlikvidujú mikroorganizmy, ktoré prenikli zo zuba do okolitej kosti (tu je krvné riečište stále bujné), avšak na bakteriálne zázemie vo vnútri zuba nemajú žiaden dosah. A tak je situácia pokojná len do chvíle, kým sa zo zuba neprevalí do kosti také množstvo baktérií, ktoré dokáže opätovne spôsobiť problémy. Po nejakom čase sa situácia obnovuje, s tým rozdielom, že už sa niektoré z baktérií spôsobujúcich problémy naučili s daným antibiotikom žiť a stáva sa neúčinným. Vravíme tomu rezistencia na konkrétne antibiotikum.

 

Existujú iba dva možné spôsoby liečby:

Prvou je extrakcia zuba. Zdroj nákazy sa odstráni a o infekciu v kosti sa postarajú imunitné bunky. Tento spôsob liečby je však značne radikálny a následkom je chýbajúci zub, ktorý je nutné nahradiť.

Druhou možnosťou je endodontická liečba. Tento zákrok má množstvo synoným, najčastejšie používané sú: preliečenie kanálikov, alebo koreňová liečba. Ide o súbor úkonov, ktorých výsledkom je zachrániť zub a zabezpečiť jeho dlhodobú spoľahlivú funkciu bez rizika ďalšieho rozvoja infekcie. Najskôr sa pacientovi podá injekčná anestéza, aby výkon prebehol úplne bezbolestne.

Celý zákrok sa začína odstránením kazu z korunkovej časti zuba. Ak je zub oplášťovaný umelou korunkou, je nutné ju odstrániť. Okraje zuba sa zrekonštruujú dočasnou dostavbou, čím sa znovuobnovia „mantinely“ zuba. Potom sa pristúpi k nájdeniu vchodov do kanálikov zuba, ktorých počet a umiestnenie je zhruba na 70 % predvídateľné. Zvyšných 30 % pripadá na vrub zubov, ktoré majú vchody do kanálikov posunuté neštandardným smerom, alebo sú tzv. kalcifikované. Ide o situácie, keď sa v štádiu zväčšovania kazu zatiaľ ešte živý zubný nerv bránil budovaním vrstiev obrannej zuboviny zo smeru prieniku baktérií a ich toxínov z kazivého ložiska. Kazom dráždená nervovocievna spleť v kanáliku koreňa sa tak dokáže obrannou zubovinou úplne izolovať od zvyšnej zubnej drene a lumen kanálika nad sebou uzavrieť aj na úseku niekoľkých milimetrov. V prípade nutnosti koreňovej liečby tak môže byť veľmi náročné nájsť pôvodný kanálik, ktorého priemer je približne 0,3 mm. Pri hľadaní takýchto kalcifikovaných kanálikov sa môže stať, že zubný lekár sa nešťastnou náhodou prevŕta cez zub do okolitej kosti, čo si vyžaduje uzavretie špeciálnym materiálom.

Po nájdení všetkých vchodov je nutné kanáliky v koreňoch zuba spriechodniť až po hrot koreňov, teda po ich koniec. Po spriechodnení kanálikov sa pristúpi k ich rozšíreniu, čím sa odstránia zvyšky odumretých ciev a nervov, hlavné ložiská baktérií a infikované časti zuboviny na stenách kanálikov. Keď sú už kanáliky rozšírené, je možné do nich dopraviť dezinfekčné roztoky. Ich úlohou je zničiť všetky choroboplodné mikroorganizmy v systéme kanálikov zuba. Dopravujú sa tam bežnými striekačkami pomocou tenučkých kanýl (t.j. obdoba ihly, avšak s uzavretým tupým koncom a bočným vývodom). Aby bola dezinfekcia úspešná, treba roztoky v kanáliku neustále vymieňať a nechať ich pôsobiť aspoň tridsať minút.

Stáva sa, že pre nedostatok času alebo obtiažnu priechodnosť kanálikov nie je možné hneď v prvom sedení spriechodniť kanálik až po hroty koreňov a vydezinfikovať ich roztokmi. V takom prípade stomatológ do vnútra kanálikov nanesie dezinfekčnú pastu (zväčša ide o suspenziu hydroxidu vápenatého) a korunkovú časť uzavrie dočasnou výplňou. Ak sa táto provizórna výplň neuvoľní a neobjavia sa bolesti, týmto postupom je možné odložiť dokončenie až o tri mesiace a vtedy spriechodnenie a dezinfekciu dokončiť.

Keď sú všetky kanáliky prístupné a čisté, môže sa prikročiť k ich zaplneniu. Na tento účel sa používajú dva rôzne materiály. Prvým je tzv. „sealer“ ‐ riedka pasta a nanáša sa na vnútorné steny kanálika. Doň sa vtláča druhý materiál, tzv. „gutaperča“, čo je v podstate syntetický kaučuk. Je to termoplastická látka (po nahriatí mäkne a stáva sa polotekutou), ktorá sa do sealeru kondenzuje buď za studena vo forme množstva tenkých ihličkovitých čapov, ktoré sa priebežne utláčajú, alebo ako jeden hrubý čap, ktorý sa nahreje a po dočasnom zmäknutí sa dotláča.

V obidvoch prípadoch by mala byť výsledkom koreňová výplň, ktorá trojrozmerne bez bublín vypĺňa celý objem kanálika presne po jeho hrot, prípadne s malým prienikom do okolitej kosti. Tým sa zabezpečí, že v systéme kanálikov sa už nemôžu množiť baktérie a zub už nebude zdrojom infekcie pre zvyšok tela. Na konci tohto sedenia sa zub zväčša uzavrie dočasnou výplňou a pacient odchádza domov.

Poslednou fázou endodoncie je zabezpečiť, aby sa novozhotovená koreňová výplň nemohla opätovne infikovať cestou z úst. Je preto nutné ešte raz dôsledne vyšetriť korunkovú časť zuba, odstrániť prípadné prehliadnuté zvyšky kazu a korunkovú časť zuba rekonštruovať dôsledne zhotovenou výplňou. Nezriedka je nutné zub dostaviť, obrúsiť a zhotoviť naň umelú korunku.

Týmto postupom je zub na hrotoch hermeticky uzavretý (t.j. nepriepustne pre baktérie) koreňovou výplňou, v ústach zas výplňou alebo korunkou. Ak by pod výplňou ostalo prehliadnuté ložisko kazu, alebo sa v priebehu času na zube vytvorí nový kaz, problémy sa môžu zopakovať. Ak sa stane, že sa v období medzi zaplnením kanálikov a rekonštrukciou korunky dočasná výplň uvoľní, je nutné ju opätovne urýchlene uzavrieť. Ak sa totiž koreňová výplň nechránene obnaží smerom do úst, v priebehu 48 hodín sa infikuje z mikroorganizmov v ústnej dutine a je potrebné ju prerobiť celú odznova. To znamená opakované spriechodnenie, dezinfekciu a zaplnenie.

Celý proces koreňovej liečby je veľmi náročný na čas, vybavenosť ambulancie, znalosti a skúsenosti lekára. Pre úspešný výsledok je nevyhnutné, aby mal stomatológ dobrý prehľad v pracovnom poli, čomu extrémne napomáha stomatologický mikroskop. Ten lekárovi poskytne veľmi silné osvetlenie a primerané zväčšenie operačného poľa. Vďaka nemu má možnosť odhaliť vchody do kanálikov, vidieť do ich vnútra, spozorovať ich rozvetvenia, včas spoznať oslabenie steny zuba a predísť jej prevŕtaniu, odstrániť prekážky v kanáliku (napr. predtým zalomené koreňové nástroje) a kontrolovane ich zaplniť.

Moderné koreňové nástroje sú extrémne ohybné a vysoko efektívne, materiály určené na plnenie kanálikov sú nedráždivé a nezafarbujú zvnútra zub. Vo všeobecnosti je úspešnosť endodontickej liečby v rukách vybaveného a schopného lekára na úrovni vyše 90 % a naviac, správnymi postupmi sa darí zachrániť zuby, ktoré by ešte pred desiatimi rokmi boli odsúdené na vytiahnutie. Mŕtvy, ale správne ošetrený zub už nepredstavuje pre nositeľa žiadne zdravotné riziko a po adekvátnej rekonštrukcii môže plnohodnotne plniť svoju úlohu po estetickej, ako aj funkčnej stránke po celý

zvyšok života.

Nemenej dôležité je, že napriek rôznym strašidelným fámam, ktoré medzi ľuďmi kolujú, je možné celý zákrok previesť úplne bezbolestne. Chce to však pacienta, ktorý spolupracuje, ako aj empatického lekára, ktorý zohľadní všetky jeho potreby.

viac na stránke www.lekar.sk >

Protetické ošetrenie

 

Pokiaľ nemožno defekty chrupu ošetriť záchovným spôsobom, často je jediným riešením protetická rekonštrukcia. Pokiaľ došlo z nejakej príčiny k deštrukcii zuba, defekt sa dobuduje kompozitným materiálom a zub sa následne obrúsi o približne 1 – 2 mm z každej strany. Z takto pripraveného piliera sa pomocou odtlačku vyhotoví model zuba, na ktorom zubný technik zhotoví korunku. Počas celej tejto fázy, ktorá trvá asi dva týždne, má pacient obrúsený zub krytý provizórnou korunkou, čím sa predíde citlivosti a kontaminácii obrúsenej zuboviny baktériami. Vďaka provizórnej korunke sa pacient počas tohto obdobia môže plnohodnotne podieľať na spoločenskom živote, nemá problémy pri reči ani pri konzumácii potravy. Po spomínaných dvoch týždňoch sa definitívna korunka pacientovi na trvalo prilepí na obrúsený zub, čím sa rehabilituje jeho vzhľad a funkcia.

 

Pokiaľ sa u pacienta jedná o stratu jedného alebo viacerých zubov, je možné zuby susediace s medzerou obrúsiť rovnako ako na korunku, pričom zubný technik na nich následne zhotoví konštrukciu premosťujúcu medzeru medzi dvoma zubami. Takejto konštrukcii hovoríme mostík. V podstate teda ide o dve alebo viacero koruniek, medzi ktorými je nesená náhrada chýbajúceho zuba.

 

Tak korunky, ako aj mostíky, je možné vyhotoviť z rôznych materiálov, podľa estetických nárokov klienta.

 

Od roku 2013 ponúkame možnosť zhotoviť akékoľvek protetické práce na predných aj zadných zuboch na počkanie pomocou systému CEREC. Výsledkom je náhrada zhotovená z monolitickej keramiky, dofarbená podľa situácie tak, aby čo najvernejšie splynula s okolitými zubami. Vďaka tejto technológii klient nemusí na výsledok čakať niekoľko dní, ale v tom istom termíne odchádza s definitívnou protetickou úpravou.

Chirurgické ošetrenie

 

V našej ambulancii poskytujeme všetky základné chirurgické ošetrenia, v kľude a bezbolestne, komplikovanejšie zákroky alebo implantologickú liečbu Vám sprostredkujeme u overených špecialistov.